Tvorcovia mieru
V čase, keď svet zápasí s viacerými vojnovými konfliktami v rôznych krajinách sa medzi nami vyskytujú ľudia, ktorí sa tvária, že sú alebo by mohli byť (ak sa dostanú k moci) tvorcami mieru. Často sme počúvali v predvolebných kampaniach frázy ako:
"Ak ma zvolíte tak ..."
..."ukončím vojnu"
..."nepošlem vašich synov do vojny"
..."začnem mierové rokovania"
..."budem nositeľom pokoja a mieru"
..."nebudem podporovať posielanie zbraní" a tak ďalej.
Heslá, ktoré sa ľahko vyslovujú a dobre počúvajú, ale horšie plnia. Keď sa však spýtate samozvaných tvorcov mieru ako by ho chceli dosiahnuť, tak sa vyhýbajú priamej odpovedi. Naopak začnú slovne útočiť na svojich protivníkov a nadávať im do kandidátov vojny alebo vojnových štváčov. Týmto konaním si okamžite odoberú svoj samozvaný titul. Faktom je, že všetci ľudia, ktorí sa nevyžívajú vo vraždení a krviprelievaní si želajú mier. Ako sa však z nás môžu stať praví tvorcovia mieru?
Poviem Vám jeden pravdivý príbeh. V Iráne sa dodnes konajú verejné popravy, na ktorých sa zúčastňuje široká verejnosť. Pár rokov dozadu sa stalo, že pri pouličnej bitke jeden z účastníkov vytiahol nôž a nešťastne zabil svojho kamaráta s ktorým pravidelne hrával futbal. Rodičia obete boli zdrvení, lebo nedávno prišli aj o svojho ďalšieho syna pri autonehode a zostala im už len najmladšia dcéra. Vraha miestne súdy odsúdili na trest smrti. Bol len mladým chalanom, ktorý mal celý život pred sebou a pokazil si ho pri nešťastnej potýčke. Jeho otec bol známym v danom meste, a keď sa dozvedel o rozsudku smrti pre svojho syna, snažil sa urobiť všetko preto, aby to zvrátil. Sudcovia však nechceli zmeniť svoj rozsudok za žiadnu cenu. Jediný, kto môže v Iráne udeliť milosť je matka obete. Počas prípravných týždňov pred popravou sa v meste začali tvoriť skupiny ľudí, ktorí sa snažili presvedčiť matku aby odpustila a dala mladému útočníkovi milosť. Tá však bola neoblomná. Nastal deň D. Obžalovaný bol postavený doprostred a pri ňom stála jeho rodina a rodičia obete. Pri tejto udalosti sa zhromaždilo tiež množstvo pozorovateľov, ktorí z rôznych dôvodov chceli sledovať vykonanie trestu smrti. Obžalovaného postavili na vyvýšené miesto a okolo krku mu dali povraz. Bol to veľmi emotívny moment a on aj celá jeho rodina veľmi plakali. V tom k nemu pristúpila matka obete, pozrela sa mu do očí, zodvihla ruku a strelila mu výchovnú facku. Týmto činom sa v nej niečo zlomilo a hneď za tým nečakane vykríkla: "Odpúšťam mu!" Následne uchopila lano, ktoré mal omotané okolo krku a sňala mu ho z hlavy. Dala mu milosť. Obžalovaného slzy zúfalstva sa razom premenili na slzy šťastia. Zo dňa smútku sa stal deň oslavy. Keď sa matky neskôr opýtali, prečo to urobila, odpovedala: "V odpustení zažívame výnimočný pocit, ktorý v pomste chýba. Odpustenie prináša hojnosť. Posilňuje putá lásky, upevňuje jednotu a odstraňuje nepriateľstvo. Znižuje množstvo bojov, vojen, smútku a sĺz vo svete. Odpustenie je taká nádherná vec."
Nasledujúce mesiace ich rodinu navštívili stovky ľudí vrátane vysokopostavených štátnikov aj ľudí zo zahraničia, ktorí chceli matke poďakovať a pogratulovať k tak významnému aktu odpustenia. Následne sa tým inšpirovali rodičia obetí aj v iných častiach Iránu a tiež sa rozhodli obžalovaným udeliť milosť a uchrániť ich od trestu smrti.
Keď ju aj v susednom Turecku vyhlásili za Matku Roka povedala: "Každý je zodpovedný za udržovanie mieru, pretože mier začína vo vašom malom meste a potom sa rozširuje do vašej krajiny a nakoniec do celého sveta. Ľudia by sa mali naučiť, že nenávisť a prechovávanie zášti len bráni ľuďom sa posunúť ďalej v živote." Nakoniec ešte pripomenula Perzské príslovie: "Aj tŕne sa láskou môžu jednoducho premeniť na ruže."
Inšpirujme sa tiež slovami Ježiša, ktoré povedal svojim učeníkom: "Pokoj Vám zanechávam, svoj pokoj Vám dávam. Nie ako svet dáva, vám ja dávam." Ján 14,27
Mier alebo pokoj nezačína prázdnymi predvolebnými rečami, ale začína v našom srdci a odtiaľ by sa mal rozširovať do našich rodín a okolia. Poznáte ľudí, ktorí keď vstúpia do miestnosti, tak len svojou prítomnosťou a tým, čo hovoria šíria pokoj? Ten pocit z takého človeka sa nedá sfalšovať. Buďme tými pravými nositeľmi pokoja akými nás učí byť aj Ježiš. Možno nemáme tú moc zastaviť vojny vo svete, ale môžeme mať kontrolu nad svojím hnevom, nenávisťou, závisťou, pomstychtivosťou a zákernosťou.
Apoštol Pavol v liste Galatským píše: "Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému."
Nech nám preto Pán Boh pomáha, aby sme aj my mohli byť tými pravými Tvorcami mieru.
Amen.
"Často to najťažšie je odpustiť sám sebe."
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.