Nezabudnime
Aby sme nezabudli, hovoríme každého novembra
Nemôžeme pochopiť a aj tak si pamätáme
Tú cenu, ktorú zaplatili za nás v zákopoch.
Vlčí mak mi nepomôže pochopiť tú hrôzu zbraní a mín.
Alebo chemických útokov, ktoré im vzali životy.
Tiež nedokážem pochopiť bolesť sŕdc žien,
ktoré zostali doma čakať, čakať.
Na správy o ich manželoch: prežili?
Budú im chýbať končatiny alebo budú paralyzovaní?
Alebo im zostanú spomienky, ktorých sa nemôžu zbaviť.
Z tých krutých studených nocí v zákopoch.
Aj keď sa nemôžem vžiť do ich kože
S týmto vlčím makom si na nich spomeniem.
(Miriam Culy)
Vo Veľkej Británii si každého novembra pomocou vlčích makov pripomínajú vojakov, ktorí zomreli v boji. Táto tradícia sa datuje už od roku 1919 a pôvodne zahŕňala bojovníkov padlých počas prvej svetovej vojny. Minulý rok sa ma tento sviatok veľmi nedotkol a divoké maky, ktoré zdobili ulice miest alebo oblečenie Angličanov som vnímala len ako dekoráciu – niečo, čo je už minulosťou, keďže posledná vojna v Európe skončila 50 rokov predtým ako som sa narodila.
24. februárom sa však všetko zmenilo. Boje sa neodohrávajú niekde ďaleko v Ázii v Sýrii, Iraku alebo v Afganistane. Tá hrôza sa deje u našich susedov na Ukrajine. Utečenci sa neplavia na lodiach a nehovoria neznámym jazykom. Prichádzajú peši alebo autami a ich „Ďakujem“ je až príliš podobné tomu nášmu.
Z príbehov, ktoré nám rozprávajú nám behá mráz po chrbte a tanky a zbrane, ktoré sme videli vari len vo filmoch sa stali súčasťou ich životov.
Mnohým z nich tam zostali otcovia, bratia, manželia alebo priatelia, ktorí bojujú aj za našu slobodu. V krutých podmienkach kľačia v zákopoch a dúfajú, že ich nepriateľ netrafí a dožijú sa ďalšieho rána. Zvuk rakiet im nedá spať a ich jediným snom je objatie ich milovanej osoby, ktorá ich čaká doma alebo v zahraničí.
Nerozmýšľajú nad tým, či sa im chce ísť do práce alebo či si večer pôjdu s kamarátom sadnúť na pivo. Snažia sa prežiť a priniesť slobodu tým, ktorí na nich túžobne čakajú vo svojich domovoch alebo pivniciach.
Autorka básne krásne a citlivo popísala pocity pri spomienke na vojakov. Nedokážeme si ani predstaviť, čo zažívajú a preto je našou jedinou povinnosťou nezabudnúť a pripomenúť si ich obetu či už vo forme vlčieho maku alebo tichej spomienke.
Modlime sa tiež za mier vo svete, nielen na Ukrajine, ale aj v iných krajinách, kde je vojna. Pretože Hospodin nám vo svojom Slove sľubuje:
"Pokoj bude dielom spravodlivosti a jej výsledkom bude mier i bezpečnosť naveky. Môj ľud bude bývať v pokojných príbytkoch, v bezpečných obydliach, na miestach bezstarostného odpočinku."
Izaiáš 32,17-18
