Zážitky s Bohom

V turbulentných časoch, ktoré zažívame nielen na Slovensku, ale aj celosvetovo je na stole otázka: "Akú rolu má v dnešnom svete Cirkev? Mala by mlčať alebo naopak prehovárať do ľudských sŕdc?" 

V poslednej dobe sa viacerí farári, kazatelia alebo iní služobníci Boží priamo či nepriamo vyjadrili k situácii na Slovensku. Najvýraznejší bol asi Evanjelický biskup Východného dištriktu Peter Mihoč, ktorý to so svojím preslovom dotiahol až na satirickú stránku "Zomri". Vyjadril sa k ľuďom na vysokých pozíciach, ktorí sú motivovaní peniazmi a honbou po moci a tiež spomenul zbytočné utrpenie ľudí na Ukrajine, ktoré sa deje len preto, lebo si chce niekto rozširovať svoju sféru vplyvu. Prirovnal to k situácii v Betleheme za čias Ježiša a tiež k životným skúsenostiam Jozefa zo Starej Zmluvy. Okolo 19 tisíc ľudí len na Facebooku pozitívne reagovalo na krátky úryvok z jeho kázne. Je to dôkaz, že aj týmto spôsobom môže Cirkev oslovovať širokú verejnosť.

Druhý výrazný moment, ktorý som zažila osobne v našom Žilinskom kostole sa udial, keď kázal náš zborový farár Marián Kaňuch. Bolo to v období, keď naši politici začali šíriť teórie o štátnom prevrate. 

Marián povedal: "V našej krajine sme začali strašidelné a nepoznané debaty o prevratoch a vyhostení. Viete, čo naozaj treba? Prevrátit svoje srdcia - tam treba urobiť prvý prevrat. Ja, ty, my...to sa volá pokánie. Toto potrebujeme. A potom vyhostiť zo svojho srdca všetko zlé. Toto potrebuje naša krajina. Aby sme si vyčistili svoje srdcia pred Pánom Bohom a odovzdali sa do Jeho rúk. A potom nebudem vidieť vymyslených nepriateľov, ale budem hľadať tých, ktorí trpia, sú smutní a potrebujú nádej. A začneme meniť krajinu a ľudia v nej budú chcieť žiť, a nie že čakám kým skončím strednú školu, aby som zmizol tak ďaleko ako sa len dá a nikdy sa tu nevrátil..." Bola to veľmi silná kázeň s mnohými skvelými a trefnými myšlienkami, ktoré sa momentálne dotýkajú každého z nás. Áno zmena začína v našich srdciach. Keď spravíme prevrat (pokánie) v našom vnútri, tak potom môžeme spoločne meniť našu krajinu k lepšiemu. 

Časť kázne Mariána Kaňucha: 

https://youtube.com/shorts/RJR13osIoOU?si=rmO_GpWhHLZGsk0w

Pri siedmom výročí zavraždenia Jána a Martiny sa vyjadrila aj speváčka Sima Magušinová krátkou, ale veľmi citlivou piesňou, kde spieva: "Čo je to mier ak musí byť mlčaním. Aká to krajina, kde nie je bezpečie a prázdne ihriská a potok, čo netečie, no stále verím...nebo sa trhá..." Nádej, viera a láska to troje je to čo zostáva. 

Simine krátke vyznanie si môžete popočúvať tu: 

https://youtube.com/shorts/CZCSJ4ZAE7U?si=qrvFFCSrYQ8fVNF0

Videla som mnohých ďalších duchovných pastierov vrátane kazateľa Cirkvi Bratskej Jančiho Mahríka, ktorý stál pred siedmimi rokmi na pódiu spomínajúc na strašnú smrť novinárov a dodávajúc nádej ľuďom, ktorí bojovali za slušné Slovensko. Tomáš Halík, český katolícky kňaz sa pravidelne vyjadruje k situácii nielen doma, ale aj na Slovensku. 

A sú tu mnohí ďalší, ktorí nemlčia. A prečo by mali? Nedávno na jednej evanjelickej Facebookovej skupine jedna pani žiadala ľudí, aby sa nevyjadrovali k politike na Slovensku. A prečo nie? 

Za mňa by mala byť Cirkev lídrom v boji proti bezpráviu a boji za demokratické hodnoty. Sviečková manifestácia bola predvojom Nežnej Revolúcie a vďaka odvážnym ľuďom z cirkvi môže byť Slovensko slobodnou krajinou. Keď ukrižovali Ježiša pamätáte si na tú vetu čo tam bola napísaná? "A ľud stál a pozeral sa..." Svedkami nespravodlivého súdu nad Ježišom boli práve tí, ktorí mu týždeň pred tým kládli kvety a kričali Hosana. Má byť cirkev pasívna a len tak sa prizerať rozkladu štátu? 

Som rada, že nie som jediná, ktorá si to nemyslí. Som vďačná za každého duchovného, ktorý v pravde a láske káže o kresťanských hodnotách a premieta to do dnešnej doby. 

Avšak ako nás aj Ježiš varuje: "Dajte si pozor na falošných prorokov...po ovocí ich poznáte...nie každý, kto mi hovorí - Pane, Pane - vojde do nebeského kráľovstva." Matúš 7, 15-21

Na Slovensku sa totiž nachádzajú aj kazatelia alebo ľudia, ktorí s pýchou nosia výrazný kríž na svojom oblečení, ale nie sú pravými prorokmi. U takýchto sa treba mať na pozore a je veľmi dôležité, aby sme skúmali ovocie ich života.

Takže mojou odpoveďou na otázku, či by mala byť cirkev v týchto časoch ticho? Rozhodne nie. Avšak mala by citlivo a v súlade s Božím Slovom povzbudzovať ľudí v šírení dobra, lásky a nádeje a vyučovať pokániu a odpusteniu. 

Nech nám Pán Boh pomáha pri prevrate našich sŕdc, vyháňaní zlého a hľadaní dobrého. 

Amen.